Tak tento článok som našla u jedného slovenského cestovateľa,tkorý hádam precestoval celý svet...aj Japonsko :D... odkaz na stránku Ivana Majerčáka nájdete HERE :DD.A teraz si prečítajte,ako sa dostať do Japonska a ako tam prežiť :D

Víza
Ako jeden z mála štátov strednej a východnej Európy máme vízovú povinnosť voči Japonsku. Ak si myslíte, že víza dostanete vo Viedni "na otočku", mýlite sa - začnite si ich vybavovať najneskôr mesiac pred odchodom a obráťte sa priamo na pražský konzulát - ušetríte si jedno sklamanie z telefonátu do Viedne. Cena single-entry víz je približne 1000 Kč, ak chcete cestovať do Kórey, Tajwanu alebo Číny čo i len na deň, požiadajte o viacnásobné víza ešte pred odchodom - krátke zahraničné cesty sú pre japonských imigračných úradníkov veľmi podozrivé a víza priamo na mieste sú podľa mojich informácií drahšie.
Bežné turistické víza vám platia 90 dní, na ich udelenie potrebujete žiadosť (do troch dní vám pošle pražský konzulát), veľkú fotku, pozvanie z japonskej strany, fotokópiu zadnej strany pasu, dve voľné strany v pase a detailný popis vašej cesty (doložený rezerváciami hotelov).
Ako sa tam dostať
Letecky: pre Európana je lietadlo jediným reálnym spôsobom, ako sa dostať do Japonska. Prakticky všetky veľké letecké spoločnosti lietajú do Tokia (letisko Narita - NRT), niektoré spoločnosti ponúkajú spojenie s letiskom Kansai International Airport (KIX) v Osake. Cena letenky je v najlepšom prípade okolo 25 000 Sk (ak využijete študentské/mládežnícke zľavy).
Pripravte sa na prestupovanie v niektorom väčšom európskom meste, pretože spojenie z Viedne je drahé. Ak máte na výber, vyhnite sa tranzitným mestám s vízovou povinnosťou - ušetríte tak nielen peniaze, ale aj čas potrebný na vybavenie víz.
Japonské medzinárodné letiská (KIX, NRT, prípadne Nagoya, Niigata, Sapporo, Fukuoka...) sú dokonale vybavené, nápisy sú bilingválne, personál hovorí väčšinou dobre po anglicky, bezpečnostné opatrenia sú neporovnateľne vyššie ako v Európe. Všade sú davy ľudí, každá procedúra trvá nekonečne dlho, takže sa odporúča prísť o dosť skôr.
Vlakom: cesta vlakom do Japonska patrí skôr do ríše bájok a povestí - trvá skoro 2 týždne, vyžaduje si veľa vybavovania (víza, lístky) a podľa európskych merítok bezpečnosti je nebezpečná! Ak sa však predsa rozhodnete pre vlak, určite zažijete a uvidíte dosť vecí na napísanie knihy - vlakové trasy totiž vedú cez Sibír (najdrahšia a najrýchlejšia Transsibírska magistrála), Mandžusko a Mongolsko (ruská Transmandžuská aj čínska Transmongolská magistrála končia v Číne).
Či už zakončíte vašu cestu vo Vladivostoku alebo v Pekingu, budete sa musieť ešte prepraviť do Japonska - čo v najhoršom prípade stojí toľko ako spiatočná letenka z Viedne do Tokia.
Ako sa tam pohybovať
Letecky: ceny vnútroštátnych leteniek sú na rovnakej úrovni ako ceny lístkov na rýchlovlak Shinkanzen. Napriek tomu, že lietadlo je až 4-krát rýchlejšie, mnoho Japoncov preferuje Shinkanzen - jeden dobrý dôvod je umiestnenie letísk ďaleko od japonských miest a nezanedbateľné cestovné náklady spojené s prepravou na a z letiska.
Niektoré miesta v Japonsku sú prístupné len lietadlom (Okinava) a do niektorých miest Shinkanzen nechodí (napr. Sapporo na ostrove Hokkaidó), ak sa však budete pohybovať po Honšú, lietadlo je drahý luxus.
Vlakom: japonská železničná doprava je dokonalá. Sieť superexpresov Shinkanzen kombinovaná s lokálnymi expresmi a prímestskými vlakmi funguje ako povestné švajčiarske hodinky. Lístky na vlak sú "nekresťansky" drahé, za cestu Shinkanzenom z Tokia do Kyóta zaplatíte najmenej Y11.000, ak však využijete zľavnené lístky (napr. povestný seishun júhachi kippu), môžete za Y2.300 zájsť z Tokia až do Hirošimy.
Autobusom: dobrá cestná sieť a diaľnice kopírujúce trasy Shinkanzenov umožňujú rýchlu autobusovú prepravu medzi mestami. Ideálne sú nočné autobusy, ktoré vám ušetria jeden nocľah. Nevýhodou autobusov je ich relatívna pomalosť v porovnaní so železnicou a riziko uviaznutia v zápche, ktorá sa pravidelne vytvára pred veľkými mestami.
Autom: napriek tomu, že v Japonsku sa jazdí pomaly, ohľaduplne a relatívne bezpečne, auto a motocykel sú asi posledná možnosť prepravy. Ak si odmyslíte problém s jazdením naľavo, číhajú na vás rôzne iné zákernosti - neprehľadné dopravné značenie, nedostatok parkovacích miest, vysoké ceny za zapožičanie auta. V prípade, že plánujete dlhšie ostať v niektorom meste, kúpte si malý skúter alebo bicykel - v second-handoch sa dajú zohnať za ceny viac než prijateľné.
Bicykel: Japonsko bolo a čiastočne ešte aj je považované za raj cyklistov - čo sa týka vidieka, je to stále pravda, v meste to už tak príjemné nie je. Bicykle jazdia všade - cyklisti často vytláčajú chodcov, ba aj motoristov. Jasné vzťahy sú len medzi cyklistami a vodičmi autobusov.
Ubytovanie na cestách: to má v Japonsku dlhú tradíciu - už v minulých storočiach Japonci veľa cestovali po svojej krajine, preto sú ubytovacie možnosti veľmi pestré. Bývanie je však nevšedné a drahé - k tejto téme sa vrátim v niektorom z budúcich článkov.
Hygiena: ak ste boli na Balkáne a myslíte si, že ste už videli všetko, Japonsko vám má stále ešte čo ponúknuť.
V Japonsku sa stretnete s dvomi druhmi WC - jeden typ je pretechnizovaný záchod s vyhrievaným sedadielkom, ovládacím panelom, digitálnym displejom a zabudovanou sprchou. Druhý typ je klasický ázijský záchod - diera v zemi so stúpačkami. Správna pozícia je čelom k stene (zadkom k masám), nezabudnite si zobrať vreckovky, pretože v niektorých záchodoch nájdete len krčah s vodou (ako sa používa, som nezistil a nezisťoval).
Sprchovanie a kúpanie v Japonsku má tiež svoje špecifiká: domáce kúpeľne sú podobné našim, sú však menšie a skoro vždy je v podlahe odtok. Pri vstupe do kúpeľne nájdete stoličku a misku - zoberte si ich, ak sa chcete sprchovať v japonskom štýle - t.j. posediačky, mimo vane, napúšťajúc vodu najprv do misky.
Ak pôjdete do verejných kúpeľov (obľúbená skratka "píbí" - Public Bath), k sprchovacej procedúre sa ešte pridá ponorenie do horúceho bazénika, často s vírivkou. Prekvapivo aj v lete má takýto kúpeľ osviežujúce účinky, ak však neodhadnete správnu dĺžku pobytu v ňom, môže sa stať, že budete odchádzať po kolenách alebo vás rovno odnesú. Do kúpeľa vstupujte zásadne čistí - ak sa predtým neosprchujete, je to väčší prehrešok ako nazeranie do dámskych kabínok.
Pitná voda tečie skoro z každého kohútika - a ak náhodou nie, ste na to upozornení dvojjazyčnými nápismi. Napiť sa môžete aj z fontánok pred svätyňami, aj keď tie slúžia skôr na očistu rúk pred vstupom.
Aj keď sú hygienické zvyklosti v Japonsku značne rozdielne, dá sa na ne poľahky zvyknúť. Jediným vážnym zásahom do mojich návykov bolo vyzúvanie sa v chrámoch a svätyniach - predsa len chodiť bosý po tých istých kobercoch ako milióny návštevníkov pred vami nie je najhygienickejšie. Hrubé ponožky v príručnom ruksaku sa ukázali ako správna voľba.


ten obrazek je nadherny...ja tam chcii! xD