Jazyková zdatnosť
Tento termín nemá v japončine ekvivalent. Japonci sú hrdí na svoju nesmierne komplikovanú reč a nemajú dôvod učiť sa nejakú angličtinu, španielčinu, alebo nebodaj nemčinu. Cudzie krajiny sú veľmi ďaleko a ak do nich raz Japonec zavíta, bude to s pravdepodobnosťou 1000:1 (toto číslo som si nevymyslel!) v rámci turistického zájazdu "30 krajín za 20 dní, klimatizácia, sprievodca a tlmočník v cene".
Japonci sa dorozumejú písmom s Číňanmi, nohami-rukami s Kórejčanmi, čo však našincovi nedáva veľké šance. Ak začnete na Japonca hovoriť anglicky, stretnete sa s jedným z troch stereotypov:
1. Odpovie vám dokonalou angličtinou s londýnskym alebo newyorským prízvukom. Hneď viete, na čom ste.
2. Odpovie vám rečou zvanou "japlish" - japonská angličtina, v ktorej sú prehodené vetné členy, slová obsahujú nadbytočné samohlásky (napr. postocardó, ajsukurimó) a čo je najhoršie - je to presný preklad japonskej vety.
3. Japonec skloní hlavu a tvári sa, že vás nepočul - pravdepodobne nie sú jeho znalosti angličtiny dostatočné nato, aby vám porozumel, a žiaden Japonec nechce "stratiť tvár" pred cudzincom, takže sa tvári, že vašu otázku prepočul.
Poučenie na záver: Malá knižočka japonskej konverzácie môže byť užitočná (napr. Lonely Planet Japanese Phrasebook), naučte sa z nej aspoň "ďakujem" (arigató gozaimasu), "prepáčte" (sumimasen), "zdravím vás" (konnichiwa), "dovidenia" (sayónara), "áno/nie" (hai/iee). Otázky však vždy klaďte v angličtine, lebo odpovedi v japončine neporozumiete.
Denný režim
Sa líši medzi jednotlivými sociálnymi skupinami a jednotlivými mestami, spoločným menovateľom je však dlhé cestovanie do práce (30 min. až 2 hodiny), 10 až 12 hodín v práci, zábava s kolegami a posledným vlakom domov. Pracovná doba sa síce väčšinou začína už o 8:00, ale dlhé vzdialenosti medzi bydliskom a pracoviskom posúvajú jej začiatok až na 10:00. Obed v Japonsku je väčšinou "odfláknutý", sendvič alebo plastiková krabica s ryžovými výmyslami sa zjedia popri práci okolo 12:00. Čas na večeru je okolo 18:00, potom sa mnoho ľudí ešte vráti do práce, aby okolo 22:00 zašli do baru, kde sa popri alkohole konzumujú aj drobné pokrmy.
Rovnako ako dospelých vyťažuje ich práca, študenti základných a stredných škôl trávia celé dni v škole. Jediné voľnejšie obdobie pre nich je štúdium na univerzite.
Čas
Napriek pomerne veľkej vzdialenosti medzi najzápadnejším a najvýchodnejším bodom Japonska je v celej krajine rovnaké časové pásmo - GMT + 9 hodín. Japonci nepoužívajú letný čas, takže zo Strednej Európy je to v lete CET + 7 hodín. Pripravte sa na "jet-lag" - posun vášho slovenského denného režimu oproti reálnemu japonskému času.
Elektrické zásuvky a spotrebiče
Zásuvky sú amerického typu, napätie je však neobvyklé - 100 V (spotrebiče na 110 V fungujú, s 220 V to rozhodne neskúšajte).
Ak si kupujete niektorý elektrospotrebič a chcete ho použiť aj na Slovensku, presvedčite sa, či má napájanie vyvedené do adaptéra. Inak ho budete musieť doma pracne prerábať. V niektorých štvrtiach Tokia nájdete obchody s elektronikou určenou pre európsky trh, v tomto prípade však nezabúdajte, že záruka sa na vzdialenosť 8000 km uplatňuje len ťažko.
Japonci používajú svoj trh ako skúšobňu pre rôzne vynálezy, preto je pravdepodobné, že niektoré spotrebiče, ktoré sa nedostali mimo Japonska, nebudú mať na Slovensku servis
Obchody
Japonci sú najoddanejší "shopperi" na svete. V Taliansku v značkových predajniach Armaniho a Gucciho majú zákaz predať Japoncovi viac ako jeden kus z každého oblečenia. Existujú dve vysvetlenia takéhoto opatrenia - oficiálne znie, že obchody v Ríme by museli byť zásobované najmenej 2-krát denne. Neoficiálnym vysvetlením sú straty spôsobené neporovnateľne vyššími cenami v Japonsku. Pripravte sa teda, že v Japonsku si "nezanakupujete". Oblečenie je 3 až 4-krát drahšie ako v Európe alebo USA, dokonca aj ceny elektroniky sú nastavené na japonskú úroveň miezd.
Fotografovanie
skoro v každom múzeu, chráme, svätyni, hrade, alebo verejnej budove je zákaz fotografovania (neplatí pre filmovanie videokamerou bez použitia prídavného reflektora). Paradoxne, pri každom turisticky lákavom mieste dostanete kúpiť filmy a jednorázové fotoaparáty, väčšinou z automatov. Ak používate špeciálne filmy, napríklad veľmi citlivé alebo dia-filmy, predzásobte sa na Slovensku - ceny sú okrem lekární (!) neraz 2-3-násobné a vysvetliť predavačovi, čo vlastne chcete, je niekedy nad ľudské možnosti.
Niečo pod zub
Strava
Stravovanie v Japonsku je úplne iné ako v Európe a značne odlišné od jedál v tzv. japonských reštauráciách a sushi baroch v Európe. Malý tréning na Slovensku nezaškodí, napriek tomu sa nevyhnete prekvapeniam. Dávajte si pozor, či to, čo konzumujete, je naozaj japonské, pretože vo väčších mestách nájdete miriády kórejských, thajských, indických a čínskych reštaurácií. Kórejské a thajské sa vyznačujú veľmi korenistými jedlami, čistota je však vždy porovnateľná s vysokým japonským štandardom.
Jedálny lístok je spravidla v japončine, v turisticky atraktívnych miestach obsahuje ešte obrázky naviac. Okrem toho má skoro každá (aj lacná) reštaurácia vo výklade presný plastikový model všetkých ponúkaných jedál - v životnej veľkosti (WYSIWYG).
V reštauráciách je zvykom podávať vodu s ľadom alebo čaj zadarmo, počas jedla vám pohár sami od seba dolejú, takže na nápojoch ušetríte. Pri miestnych cenách jedál je to však len malá útecha - počítajte aspoň Y1 500 na osobu a deň.
Nealko nápoje
Dostanete kedykoľvek a kdekoľvek - v Japonsku je v prevádzke viac než 4 500 000 automatov, v ktorých sa predávajú studené aj teplé čaje, káva, nealko nápoje známe z Európy (Cola, Fanta, Sprite atď.) ako aj miestne "špeciality" medzi sódami. Určite si nenechajte ujsť povestný "Pocari Sweat" alebo "Calpis Water" - akýkoľvek isotonický nápoj vám potom bude chutiť ako lahodné portské.
Ako som už spomínal - výhodou automatov je, že sú všade. Ich nevýhodou je tiež to, že sú všade - pred každým chrámom, hradom, svätyňou. Nájsť ten správny uhol na fotografovanie bez červenej alebo modrej skrine niekedy zaberie veľa času.
Sladkosti
Len málo západných turistov odchovaných na Milke a Toblerone dokáže oceniť japonské sladkosti. Tie sa totiž vyrábajú z fazuľovej pasty, ryžového cesta, prípadne ich kombinácie. Predzásobte sa čokoládou z domu - je to ideálny darček, dá sa na tom prežiť zopár dní a v Japonsku je čokoláda veľmi drahá.
Alkohol
Je lepidlo, ktoré drží japonskú spoločnosť "pokope". V niektorých novinách som čítal, že Japoncom chýba enzým na odbúravanie alkoholu, čo im však nebráni v nekontrolovanom pití. Samozrejme, za večer Japonci vypijú približne štvrtinu toho, čo bežný Európan a asi desatinu toho, čo Slováci a Íri. Následky sú však neporovnateľne horšie - v nedeľu ráno uvidíte pred vlakovými stanicami veľké plochy posypané pieskom.
Čo sa oplatí v Japonsku piť? Rozhodne to nie je povestné saké - chutí približne ako ryžový nákyp zapíjaný riedenou vodkou. V lete sa podáva mierne vychladené, v zime horúce. Nezľaknite sa, ak vám prinesú 300 ml pohár - je to obvyklé množstvo, ktoré vás pravdepodobne nezdolá.
Najväčšie prekvapenie bolo pre mňa japonské pivo, ktoré znesie porovnanie so stredoeurópskymi a nemeckými pivami. Dobrá voda z japonských riek skrátka robí zázraky. Okrem saké a piva dostanete v Japonsku všetky alkoholické nápoje známe z Európy. Pivo sa predáva v automatoch na ulici, takže je dostupné v ktorúkoľvek dennú aj nočnú hodinu všetkým vekovým kategóriám.


no misím ze je t uzasná stranka a misím si že japonská skopina the gazette ja proste úzasna
