Jazyková zdatnosť
Tento termín nemá v japončine ekvivalent. Japonci sú hrdí na svoju nesmierne komplikovanú reč a nemajú dôvod učiť sa nejakú angličtinu, španielčinu, alebo nebodaj nemčinu. Cudzie krajiny sú veľmi ďaleko a ak do nich raz Japonec zavíta, bude to s pravdepodobnosťou 1000:1 (toto číslo som si nevymyslel!) v rámci turistického zájazdu "30 krajín za 20 dní, klimatizácia, sprievodca a tlmočník v cene".
Japonci sa dorozumejú písmom s Číňanmi, nohami-rukami s Kórejčanmi, čo však našincovi nedáva veľké šance. Ak začnete na Japonca hovoriť anglicky, stretnete sa s jedným z troch stereotypov:
1. Odpovie vám dokonalou angličtinou s londýnskym alebo newyorským prízvukom. Hneď viete, na čom ste.
2. Odpovie vám rečou zvanou "japlish" - japonská angličtina, v ktorej sú prehodené vetné členy, slová obsahujú nadbytočné samohlásky (napr. postocardó, ajsukurimó) a čo je najhoršie - je to presný preklad japonskej vety.
3. Japonec skloní hlavu a tvári sa, že vás nepočul - pravdepodobne nie sú jeho znalosti angličtiny dostatočné nato, aby vám porozumel, a žiaden Japonec nechce "stratiť tvár" pred cudzincom, takže sa tvári, že vašu otázku prepočul.
Poučenie na záver: Malá knižočka japonskej konverzácie môže byť užitočná (napr. Lonely Planet Japanese Phrasebook), naučte sa z nej aspoň "ďakujem" (arigató gozaimasu), "prepáčte" (sumimasen), "zdravím vás" (konnichiwa), "dovidenia" (sayónara), "áno/nie" (hai/iee). Otázky však vždy klaďte v angličtine, lebo odpovedi v japončine neporozumiete.