Takže vy sa chcete učiť japonsky...

30. května 2009 v 17:22 | Maaya♥ |  Učíme sa po Japonsky
Skvelý článok o Japonsku a japončine.Toto si musíte prečítať aspoň niečo a možno v ňom spoznáte aj sami seba. Z niektorých hlášok nemôžem... :D no neberte ho vážne :)...

Jedli ste už v niekoľkých japonských reštauráciach, videli nejaké anime, mali ubytovaného výmenného študenta alebo ste mali japonskú priateľku. A teraz, niekde vzadu vo vašom malom mozgu, si myslíte, že naučiť sa japonsky by bola fajn vec. Hej, mohli by ste si prekladať videohry! Alebo mangu! Alebo dokonca anime! Chodiť s japonskými dievčatami, machrovať pred kamarátmi! Možno sa dostanete dokonca do Japonska a stanete sa anime umelcom! Hej! Znie to ako skvelý nápad!

Takže ste si to namierili do knižnice, nabrali pár kníh s názvami typu "Ako sa naučiť japonsky len za 5 sekúnd denne, pričom šoférujete auto na poštu a späť" a "Japončina pre úplných a totálnych najväčších blbcov, ktorí sa nemali ani narodiť". Hej, viete už pár slov zo svojej manga zbierky/od priateľky/z anime. Vzrušení a povzbudení svojimi novými vedomosťami si začínate myslieť: "Hej. Možno, možno predsa len, mohol by som to zvládnuť! Alebo byť dokonca expert na japončinu! Skvelý nápad, že?




ZLE.



Je mi jedno, koľko anime ste videli, koľko japonských priateliek mali alebo koľko kníh čítali. Neviete japonsky. Navyše, zvládnuť tento bohom zatratený jazyk NIE JE ani zábavne a ani len vzdialene rozumné. Iracký vojnoví zajatci sú často nútení učiť sa japonsky. Výraz "Holokaust" pochádza z latinských koreňov "Holi" a "Causm", čo znamená "študovať japončinu". Spravte si predstavu.

A tak, znechutený z toho, koľko jahniat sa bezhlavo ženie na porážku, som vytvoril túto Príručku SKUTOČNÝCH TIPOV pre štúdium japončiny. Alebo, popravde skôr, ako ju NE-študovať.

Toto by malo byť zrejmé.

Napriek tomu, čo vám učebnice jazykov, priatelia alebo online tutoriály možno tvrdia, japončina NIE JE jednoduchá, ľahká alebo dokonca zmyslupná (japonský slovník je vytváraný hádzaním malých kúskov sushi do terča s pripevnenými niekoľkými náhodnými slabikami). Japonci rozširujú tieto reči, aby vtiahli hlúpeho Gaijina do svojich spárov.

Nielenže nie je jednoduchý, je to pravdepodobne jeden z najťažších jazykov, aké by ste sa vôbec mohli učiť. S TROMI úplne odlišnými písanými jazykmi (žiaden z nich nedáva zmysel), množstvom zbytočných, zmätených zdvorilostných úrovní a absolútne chorou gramatickou štruktúrou, japončina drví duše úbohých Gaijinov už svojou koncepciou. Pozrime sa teraz na niektoré elementy, ktoré som vám spomínal, aby ste získali lepšiu predstavu, čo tým myslím.

Japonský systém písma

Japonský systém písma sa delí na tri oddelenné, samostatné a choré časti: Hiragana ("tie pokrútené písmená"), Katakana ("tie hranaté písmená") a Kanji ("zhruba 4 milióny stelesnení vašich najhorších nočných môr").

Hiragana sa používa na písanie japonských slov za použitia slabík. Pozostáva z mnohých znakov, každý z nich vyzerá úplne inak a vôbec sa navzájom nijak nepodobajú. Hiraganu vyvinula banda totálne slepých, hluchých, a blbých Japoncov, ktorí si čmárali na kúsky papiera, pričom nemali šajn prečo tak robia. Konečný výtvor bol potom nazvaný "hiragana". Princ, ktorý vynašiel tieto znaky, Yorimushi ("smradľavý opičiak") bol okamžite ubitý na smrť. Ale nebojte sa, pretože "v reálnom živote" budete Hiraganu sotva potrebovať.

Katakana sa používa jedine na písanie cudzích slov s hrubou, nemotornou japonskou výslovnosťou, takže nebudete mať šajn, čo vravíte aj keď to je po anglicky. Avšak, ak si ohľadne Katakany zapamätáte jedno jednoduché pravidlo, čítanie japončiny sa vám oveľa uľahčí: Kedykoľvek je niečo napísané Katakanou, je to anglické slovo! (poznámka: Katakana sa tiež používa na neanglické cudzie slová. A na zvukové efekty a japonské slová). Znaky Katakany vyzerajú všetky úplne rovnako, a je nemožné, dokonca i pre Japoncov, navzájom ich rozlíšiť. Netreba sa obávať, pretože "v reálnom živote" budete musieť Katakanu sotva čítať.

Kanji sú znaky, ktoré boli ukradnuté z Číny. Zakaždým, keď Japonci napadli Čínu (čo bolo veľmi často) zobrali si zo sebou niekoľko znakov, takže dnes ich majú odhadom 400 gaziliónov. Každý Kanji pozostáva z niekoľkých "ťahov", ktoré musia byť napísané v danom poradí, a vyjadrujú konkrétny význam, ako "kôň", alebo "dievča". Nielen to, ale Kanji sa môžu kombinovať a vytvárať nové slová. Napríklad, ak skombinujete Kanji znamenajúce "malý" a "žena", dostanete slovo "karburátor".

Kanji majú tiež rozdielnu výslovnosť v závislosti na tom, kde v slove sa nachádzajú, koľko máte rokov a aký je deň. Keď európski osadníci prišli po prvý krát do Japonska, japonskí učenci si mysleli, že Európania si prisvoja japonský písaný jazyk ako "univerzálny" jazyk zrozumiteľný pre obe strany. To bolo príčinou Druhej svetovej vojny o niekoľko rokov neskôr. Nebojte sa však, "v reálnom živote" nikdy nebudete musieť použiť Kanji, keďže väčšina Japoncov sa čítania vzdala už veľmi, veľmi dávno a teraz trávia väčšinu svojho času hraním Pokémona.

Zdvorilostné úrovne

Zdvorilostné úrovne majú svoje korene v starobylej japonskej tradícii absolútnej poslušnosti a podriadenosti, v sociálnom kastovnom systéme a v celkovom rešpekte k hocijakej hierarchickej autorite, o čom si veľa amerických spoločností myslí, že je to veľmi nápomocné, keď sa to aplikuje na manažérske techniky. Majú pravdu, isteže, ale nikto tým nie je moc nadšený.

V závislosti od toho, s kým sa rozprávate, sa vaša zdvorilostná úroveň líši. Zdvorilosť závisí od mnohých vecí, ako je napríklad vek rozprávajúceho, vek osoby, s ktorou sa rozpráva, denná doba, znamenie horoskopu, krvná skupina, pohlavie, či je trávový alebo kamenný typ pokémona, farba nohavičiek atď. Ako príklad zdvorilostných úrovní v akcii, pozrite si nasledovný príklad.

Japonský učiteľ: Dobré ráno, Harry.
Harry: Dobré ráno.
Japonský spolužiaci: (v hrôze a šoku lapajú po dychu)

Z toho celého je zrejmé, že zdvorilostné úrovne sú úplne mimo váš pochop, tak sa ani nepokúšajte. Zmierte sa jednoducho s tým, že po zvyšok svojho života budete rozprávať ako malé dievčatko a dúfať, že vás za to nikto nezbije.

Gramatická štruktúra

Japonci majú niečo, čo by sa dalo nazvať "zaujímavá" gramatická štruktúra, ale tiež by sme mohli povedať "zmätená", "náhodná", "zákerná" alebo "zlomyseľná". Aby ste to úplne pochopili, preskúmajme rozdiely medzi japonskou a anglickou gramatikou.

Anglická veta:
Jane išla do školy.

Rovnaká veta v japončine:
Škola Jane do išla Opica Jablko Karburátor.

Japonská gramatika nie je pre tých, čo sú slabí na srdci alebo na duchu. Ba čo viac, japončina tiež nemá slová pre "ja", "oni/ony", "on" alebo "ona", ktoré by bolo možné použiť bez spôsobenia neuveriteľnej urážky (japonské slovo pre "ty/vy", napríklad, keď sa napíše v kanji, sa prekladá ako "Dúfam, že ti opica rozškriabe tvár"). Kvôli tomu, veta "On ju práve zabil!" a "Ja som ju práve zabil!" znie úplne rovnako, čo značí, že väčšina ľudí v Japonsku nemá šajn, čo sa deje okolo nich v danom okamihu. Od vás sa očakáva, že si uvedomíte tieto veci "z kontextu", čo je nemecké slovo znamenajúce "si v prdeli".

Kultúra a vyučovanie
Keď väčšina Američanov uvažuje o Japoncoch, myslia si: zdvorilí, úctiví, prispôsobiví. (Možno si tiež myslia: Číňania). Ničmenej, je dôležité si uvedomiť, kde pravda končí a začína náš západniarsky stereotyp.

Samozrejme, bolo by odo mňa nezodpovedné snažiť sa zovšeobecniť takúto veľkú skupinu ľudí, avšak VŠETCI Japonci majú tri vlastnosti: "hovoria" anglicky, veľmi pekne sa obliekajú a všetci sú malí.

Japonský školský systém je ovplyvňovaný japonskou centrálnou vládou, s ktorou, samozrejme, nie je nijakým spôsobom prepojený (názov súčasnej japonskej učebnice dejepisu: "Bieli démoni sa pokúšajú vziať nám našu domovinu, ale veľký a mocný Otec-Cisár ich odrazí Božím vetrom: História II. svetovej vojny"). Kvôli tomu, všetci Japonci sa učia podľa rovnakého kurzu angličtiny, ktorý pozostáva z čítania Canterburských poviedok, sledovania niekoľkých epizód M*A*S*H-u a prečítania anglického slovníka od prvej po poslednú stranu. Vyzbrojené týmito rozsiahlymi jazykovými znalosťami sa deti Japonska vynárajú zo škôl pripravené podieľať sa na medzinárodnom obchode a jednaniach, produkujúc také pozoruhodné a pamätné vety ako "You have no chance to survive make your time (Nemáš šancu prežiť nájdi si čas)" a pridávajú na svoje výrobky anglické slogany, ako napríklad "Just give this a Paul. It may be the Paul of your life" na boku predajného automatu.

Po druhé, všetci Japonci sa obliekajú veľmi dobre. Je to v súlade s rozšíreným japonským názorom na čistotu a poriadok. U Japoncov musí byť všetko na svojom mieste, inak sa malá oblasť v pravom laloku ich mozgu začne zväčšovať a oni začnú prejavovať chaotické zúrivé správanie, až kým sa neporiadok neodstráni. Japonci si dokonca SKLADAJÚ SVOJE ŠPINAVÉ ŠATY. Lajdáctvo v japonskej spoločnosti nie je tolerované, a niekto s malým záhybom na košeli, o ktorom si myslí, že by ho mohol schovať pod svetrom (pravdepodobne s vyšitým chytľavým anglickým výrazom "Spread Beaver, Violence Jack-Off!" (radšej ani nebudem prekladať ^_^), bude okamžite ubitý na smrť miniatúrnymi mobilnými telefónmi.

Nakoniec, Japonci sú všetci malí. Naozaj, naozaj, malí. Je to celkom sranda. Namiesto toho, aby sa zmierili s tým, že nie sú vysokí ako Európania či Afričania, u Japoncov prišli do módy topánky s neuveriteľne hrubými podrážkami, takže sa konečne môžu objaviť v normálnej ľudskej výške, hoci v skutočnosti ich výška vyvoláva pocit, že sú príbuzensky bližší skôr s rasou trpaslíkov alebo Hobbitov.

Japonská kultúra je tiež veľmi "zaujímavá", čím máme na mysli "zmätená" a v niektorých prípadoch "nebezpečná". Ich kultúra je založená na koncepte "V skupine/Mimo skupiny", pričom všetci Japonci sú jedno veľké "V" skupine, a VY ste "Mimo" skupinu. Okrem tohoto pocitu odcudzenia, Japonci tiež produkujú kreslené seriály a širokú paletu spotrebiteľských výrobkov, ktoré vám tlačia do tváre 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Japonské jedlo je niečo, čomu niektorí vravia "exotické", ale väčšina tomu vraví "nechutné", alebo možno niekedy aj "šabľa". Japonské jedlo sa vyvinulo za starých čias, keď hlavnou zložkou stravy bola ryža. Ľudia už boli otrávení a unavení z jedenia ryže, a tak v podstate jedli hocičo iné, čo dokázali nájsť, od morských rias až po iných Japoncov. Toto viedlo k vzniku takých úžasných jedál ako je "Natto", čo je, myslím, nejaký druh fazule, ale chutí to ako kyselina z batérie, a "Pocky", čo je palička so všeličím prischnutým navrchu, s chuťou niečo medzi pilinami a jahodami.

Avšak, napriek tejto pestrosti jedál, Japoncom sa podarilo dosiahnuť, že úplne všetko, čo jedia, od čaju až po slivky, chutí ako údená hovädzina.

Akoby samotné učenie tohto jazyka nebolo dosť obtiažne, hodiny japončiny v Amerike priťahujú také typy študentov, že si až prajete, aby Zem zasiahla nejaká veľká kométa. Existuje niekoľko základných typov študentov, na ktorých narazíte vždy. Zahŕňajú anime-maniaka, vševeda a jeleňa oslepeného reflektormi.

Anime-maniak je zrejme najznámejší a jeden z najotravnejších. Obyčajne môžte zbadať pár varovných signálov, ktoré vám ich umožnia identifikovať skôr, než je neskoro: každý deň nosia to isté Evangelion tričko, majú u seba viac než jeden anime prívesok na kľúče, nosia okuliare, hovoria japonské výrazy, ktorým očividne nerozumejú (napríklad "Áno! Nikdy ti neodpustím!"), oslovujú vás ako "-chan", počas vyučovania praktizujú tajomné japonské zvyky a obyčajne na vyučovaní prepadnú. Musíte si dávať ohromný pozor, aby u vás nezacítili ani trochu ľútosti alebo strachu, pretože ak áno, okamžite sa na vás prilepia a oberú vás o všetok čas i trpezlivosť a zanechajú len prázdnu šupku. Zúfalí po ľudskej spoločnosti vás budú pozývať na svoje klubové stretnutia, anime premietania, konventy a všetky ostatné veci, o ktoré nestojíte.

Vševed má zvyčajne japonskú priateľku či priateľa, a pretože je priamo "u zdroja" japonskej kultúry, odrazu sa z neho stáva akademický expert na všetky japonské veci bez toho, aby v celom svojom živote prečítal, čo len jedinú knižku o Japonsku. Vševeda obyčajne spoznáte, keď budete dávať pozor na tieto varovné signály: frajerský úsmev, odpovedá viac než sa ho pýtajú, väčšinu otázok chápe zle, vypytuje sa učiteľa na rozličné témy a potom sa s ním háda o odpovediach (typická výmena: Študent: Čo znamená "ohayou"?, Učiteľ: Znamená to "Dobré ráno"., Študent: Moja priateľka vravela niečo iné...), mýli sa, hodne rozpráva o japonskom jedle a mýli sa, dáva dlhé zbytočne detailné odpovede, ktoré sú chybné a nezvládne vyučovanie.

Jeleň oslepený reflektormi, to sú študenti, ktorí sa dali na japončinu, pretože buď a) zdalo sa im to ako sranda, b) mysleli si, že to bude ľahké, alebo c) potrebovali ku skúškam ešte zopár kreditov. Títo študenti majú nasadenú masku hrôzy a paniky od okamihu, keď vkročia do triedy, až do okamihu, keď odchádzajú, pretože vo svojej hlave počujú akurát tak prenikavý výkrik o tom, že ich budúcnosť už ako keby bola niekde v hajz... Obyčajne prepadnú.

Hoci mnohí študenti japončiny sú inteligentní, zábavní, usilovní ľudia, žiaden z nich nebude vo vašej triede.

Ak sa dokážete preniesť cez ťažkosti, spoločnosť a spolužiakov, možno zistíte, že japončina je zábavný a vďačný jazyk na učenie. Avšak my to nevieme, keďže ešte nikto sa nedostal tak ďaleko. Ale hej, som si istý, že VY ste iní.

Autorova poznámka: Táto celá esej, hoci tu a tam obsahuje zrnká pravdy, je žart a mala by sa tak aj brať. Ja sám v skutočnosti ovládam japončinu a aj keď ma to stálo trochu ťažkostí, mám japonský jazyk rád, a myslím, že každý by to mal skúsiť.

Mali by ste sa akurát pripraviť na hodne veľa útrap.

Veľa šťastia pri učení jazyka!

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Iwush.Qa ^o^ *LásQen SBnQo* Iwush.Qa ^o^ *LásQen SBnQo* | Web | 30. května 2009 v 19:50 | Reagovat

cela som sa učiť japonsky :D
aj som sa začala :D
len sa mi už nejak nechce xDD

2 Maaya-chan Maaya-chan | E-mail | Web | 30. května 2009 v 19:58 | Reagovat

no ja chcem ale ešte som sa nezačala xD[1]:

3 Shin_ny Shin_ny | Web | 30. května 2009 v 20:37 | Reagovat

Z některch částí jsem vážně na větvííí....xDD

4 Yuki Sumire Yuki Sumire | Web | 30. května 2009 v 20:53 | Reagovat

Eeeh XD co to je? XD Mno jako mám doma učebnice japonštiny, ale to se spíš učím jenom tak XD třeba mě baví se učit hiraganu XD jako a je to dost složité na zapamatování X_X a vím je kanji se učí malé děti snad už od první třídy do smrti. Mno ehm XD tak jako rada bych se učila, ale spíš v nějaké škole, než sama.

5 LenQa_chan LenQa_chan | Web | 30. května 2009 v 21:02 | Reagovat

ta akože vau :D som nemohla z daktorých vecí :D aaa ale chapeš ten čo to písal je džolik bo vie japonsky *NO**NO*

6 Maaya-chan Maaya-chan | E-mail | Web | 30. května 2009 v 21:07 | Reagovat

hej aaa vie a može si preto dovolit pisat bludy xD

7 x-X-x [Ł!NĐu$HK@] x-X-x x-X-x [Ł!NĐu$HK@] x-X-x | Web | 31. května 2009 v 19:13 | Reagovat

já vim, že nemám dokonalej blog.. xD

ale i tag.. se tě ptám..

nespřátelíš? xD

8 asiasekai asiasekai | 16. března 2010 v 9:35 | Reagovat

este ked som len zacala mat net prve co ma napadlo je ceknut sa na japoncinu,toto bol jeden s prvych clankov,ktore pan google vyhladal,po precitani som nevedela ci sa mam smiat alebo plakat,no jedno viem urcite od ucenia japonciny ma to neodradilo,hiraganu a katakanu uz ovladam,obcas su tam dake vypadky,ale inac to ide,a kanji my head hurts T T ale zopár znakov viem aj z nej,len bohvie ci dobre,ucila som sa to s japonstiny od ledy,takze tahy poznam:)len ci by to dakto po mne precital,to uz je druheXDXDa pre mna je urcite lachsia japoncina ako francuzstina,urcite sa mi lahsie vyslovi konichiwa ako bonjourXDtakze ci uz ste anime-maniak,vseved alebo jelen oslepeny reflektormi treba sa do toho pustit,verit si a nevzdavat sa a mozno raz bud skoncite na psychiatrii,alebo budete cistit kanale s triskom Neon Genesis Evangelion,ci ako prekladatel dakej starXDto uz zavisi iba od vas:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama